Cieľom tohto článku je posúdiť metódu rozdeľovania projektu nazývanú tiež „salami slicing“, ktorá spočíva v rozdelení väčších projektov na menšie celky pred alebo v priebehu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Na tento účel sa kladie dôraz na definíciu a kľúčové črty tohto pojmu, ako ich vymedzil Súdny dvor Európskej únie. Právnymi prostriedkami proti rozdeľovaniu projektov sú interpretácia pojmu “projekt” a uplatňovanie povinnosti kumulatívne posudzovať vplyvy činností v súlade s EIA smernicou.
The aim of this Article is to assess the method of ‘salami-slicing’ or ‘project splitting’, which refers to the act of splitting of larger projects into smaller units before or during the environmental impact assessment procedure. To this end, emphasis is placed on the definition and key features of this concept as delineated by the Court of Justice of the European Union. The legal tools against project splitting are the correct interpretation of the term „project“ and the obligation to to take into account the cumulative effect of the projects in accordance with the EIA Directive.
Prof. JUDr. Soňa Košičiarová, PhD.
V letech 2006–2015 vedoucí katedry správního práva, práva životního prostředí a finančního práva na Právnické fakultě Trnavské univerzity v Trnavě, členka Legislativní rady vlády Slovenské republiky (1997–1998, 2006–2010) a Stálé pracovní komise pro správní právo Legislativní rady vlády Slovenské republiky (1999–2010). Do roku 2024 byla členkou rozkladových komisí a členkou Komise dobrovolných nástrojů environmentální politiky na Ministerstvu životního prostředí Slovenské republiky. Je členkou redakční rady časopisu České právo životního prostředí (od roku 2011) a časopisu Prawne problemy górnictwa i ochrony środowiska (od roku 2016).
